Tento film nás prenáša z gréckych hôr a pláží k berlínskym jazerám a dostávame sa v ňom z 80. rokov až do súčasnosti. V tomto období možno s istotou identifikovať len jeden časový úsek: rok 2006 (s majstrovstvami sveta vo futbale a dvoma minútami, ktoré rozhodli o víťazstve Talianska). Jednej noci je pred búrkou zachránený novorodenec, ktorého sa ujme záchranár Elias so svojou ženou a dá mu meno Jon. Ako mladý muž je Jon napadnutý a nechtiac spôsobí útočníkovu smrť. Obeťou nie je nikto iný ako... Vo väzení sa Jon zblíži s dozorkyňou Iro a začne s ňou milostný vzťah.
Na playliste hrá baroková hudba: Monteverdi, Bach, Pergolesi. Estetika tejto hudby sa stáva nosným princípom celého filmu a odráža jednotlivé udalosti na prvý pohľad jasne a konkrétne, v konečnom dôsledku však tajomne a abstraktne, charakteristicky strohým spôsobom. Angela Schanelec v barokovo-postmodernom filme uplatňuje poznatky z teórie afektu a teórie hudobných figúr. Návyková intelektuálno-zmyslová výzva, ktorá nám umožňuje vidieť, aj keď sme slepí.
